3. rokovanie HSR SR | 20. máj 2024

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky navrhuje zvýšiť minimálnu mzdu zo súčasných 57 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov. Zmeny vo výpočte minimálnej mzdy sú súčasťou transpozície Európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách. V návrhu rezortu práce sú na minimálnu mzdu naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. Nová minimálna mzda podľa nového automatu by mala platiť od 1. januára 2026. Priemysel návrh odmieta.

Prečo nesúhlasíme s navrhovanou zmenou?

Európska smernica odporúča, aby minimálna mzda predstavovala 60 % mediánovej alebo 50 % priemernej mzdy. Slovensko dosiahne parameter 50 % priemernej mzdy už budúcom roku. Zmena vzorca by znamenala, že náš pomer vzrastie na viac ako 53 %, čo je výrazne viac než v okolitých krajinách (41 až 47 %).

Negatívny dopad na podnikanie

Návrh vnímame ako politické rozhodnutie zastrešené formálnym sociálnym dialógom. Obsahuje časti idúce nad rámec smernice EÚ. Zmena vzorca bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur a ďalej oslabí už tak nízku konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Zvýšenie minimálnej mzdy výrazne zasiahne celé podnikateľské prostredie. Najviac postihne sektory ako doprava, stavebníctvo či zdravotníctvo. Napriek tomu vláda odmieta zmierniť nárast nákladov a neplánuje zaviesť žiadne kompenzačné opatrenia ako napríklad v Českej republike, kde zrušili stupne náročnosti práce pre súkromný sektor.

Problémom je napojenie príplatkov na minimálnu mzdu

Na Slovensku poskytujeme viaceré príplatky vo vyšších percentách a v širšom rozsahu ako iné krajiny. Tieto príplatky sa navyše kumulujú. Spôsobuje to problém naprieč všetkými hospodárskymi sektormi. Nie všetky činnosti je totiž možné alebo vhodné vykonávať iba v štandardných pracovných časoch. Kvôli vyšším príplatkom realizujeme na Slovensku stavby, opravy ciest a mostov počas dňa, niektoré práce dokonca počas víkendov vôbec nenapredujú, čo zbytočne predlžuje dobu výstavby.

Naopak, nákladní dopravcovia nemôžu jazdiť počas dňa po železnici, pretože nákladná doprava má pridelené sloty iba v noci. V okolitých krajinách idú nákladné vlaky po separátnej trati. My však máme len jednu trať, ktorá cez deň slúži pre osobné vlaky, preto na ňu nepustíme nákladnú dopravu. No toto vynútené nočné jazdenie následne príplatkami de facto penalizujeme, aj keď štát nevytvoril podmienky pre denné jazdy. Navyše, vyčítame zamestnávateľom nadmernú nočnú prácu, hoci sú k nej často donútení okolnosťami.

Česko na rozdiel od Slovenska má napojené príplatky na priemernú mzdu až na jeden, a to príplatok za prácu v sťaženom prostredí napojený na minimálnu mzdu.

Odmietame zámer zaviesť reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa

Nad rámec smernice EÚ je aj návrh opätovného zavedenia reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Ide o automatickú extenziu zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli súčasťou rokovaní, nepodpísali ju a ani nemusia mať o jej existencii žiadnu vedomosť. Podľa návrhu by sa aj KZVS pokrývajúca menej ako 10 % trhu mohla stať záväznou pre zvyšných 90 %, čo nemožno nazývať reprezentatívnosťou.

Štát si fakticky vynucuje pokrytie kolektívnym vyjednávaním zásahom do voľnosti zmluvných vzťahov nahrádzaním prejavu vôle a núti zamestnávateľov podrobiť sa obsahu. Máme za to, že efektívnym a overeným nástrojom sú a budú podnikové kolektívne zmluvy. Z minulých skúseností vieme, že rozširovanie KZVS nemalo vplyv na rast priemernej mzdy.