Premrhali ste veľkú šancu, vaše šetrenie je nedostatočné

Minister financií Ladislav Kamenický v utorok predstavil konsolidačné opatrenia na ďalší rok. Ako ich hodnotia zástupcovia zamestnávateľských zväzov a šéfovia z automobilového a priemyselného sektora? Biznis odkazuje: štát šetrí málo a navyše nekomunikuje s podnikateľmi.

Kedy začne štát konečne šetriť aj na sebe? To je jedna z najčastejších otázok občanov, ale aj malých a veľkých firiem. Práve na ich pleciach totiž spočívali predchádzajúce dve kolá konsolidácie, od ktorých si vláda sľubovala prínos až 4,7 miliardy eur.

Zástupcovia biznisu a najväčších zamestnávateľov opakovali, že takto sa pokračovať nedá. Slovenské podniky sú na hranici konkurencieschopnosti, začínajú prichádzať o kľúčové investície a ďalšie zaťaženie ich môže pripraviť o zákazky či dokonca ohroziť ich budúcnosť.

Aj preto boli obavy z tretieho konsolidačného balíčka, ktorý v utorok predstavil minister financií Ladislav Kamenický, také výrazné. A to najmä po tom, čo si vláda podľa zamestnávateľských zväzov a asociácií opäť zachovala svoju povesť – o ničom s biznisom nekomunikovala.

To, že Slovensko konsolidovať musí, dnes nespochybňuje azda nikto. Stav verejných financií je tragický a ak by sme pokračovali v zabehnutých koľajach, výsledkom by bol grécky scenár. „Bez nutných zmien by sme už v roku 2036 dosiahli zadlženie na úrovni 100 percent,“ uviedol Kamenický pri predstavení tretieho balíčka.

Ako teda hodnotí súkromný sektor riešenia, ktoré majú priniesť do štátnej pokladnice 2,7 miliardy eur?

Sme drahí, firmy prichádzajú o zákazky

Dôvodov je viac, no hlavným je zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod, ktoré zasiahne zamestnancov aj živnostníkov. Vďaka tomu má do štátnej kasy pribudnúť približne 358 miliónov eur. „Už pred zavedením novej vyššej minimálnej mzdy, ktorá ovplyvní výšku príplatkov všetkých zamestnancov, je Slovensko z hľadiska ceny práce treťou najdrahšou krajinou v Európe. Predbehli sme už aj Nemecko,“ konštatuje Petr Bláha, šéf chemičky Duslo Šaľa.

Aj keď sa zvýšenie odvodu formálne týka zamestnancov, dá sa očakávať, že posilní tlak na mzdy. Väčšina ľudí totiž na výplatnej páske sleduje jediné. „Zaujíma ma najmä to, koľko mi firma pošle v čistom na účet,“ vysvetľuje Peter, ktorý pracuje pre Jaguar Land Rover. Dodáva, že on aj jeho kolegovia si nižší čistý zárobok rozhodne všimnú.

Preto majú v pláne žiadať, aby im zamestnávateľ tento výpadok nahradil. Ako sa s tým vysporiada zamestnávateľ, je však otázne. Firmy už dlhodobo, podobne ako Bláha, upozorňujú, že Slovensko dávno stratilo svoju výhodu v podobe nižších mzdových nákladov. „Všetci okolo nás sú lacnejší,“ uviedol v rozhovore pre HN šéf Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.

Dôkazom je aj fakt, že naše prevádzky začali v rámci internej konkurencie prichádzať o kľúčové produkty, ktoré smerujú do iných kútov Európy. Príkladom je strata elektrického modelu ID.1 v bratislavskom Volkswagene, ako aj modelu spoločnosti Leapmotor, ktorý sa mohol vyrábať v trnavskom Stellantise.

Európske materské spoločnosti sa totiž podľa zistení HN rozhodli v prvom prípade pre Portugalsko a v druhom pre Španielsko. „Je pravda, že prílev investícií sa zastavil. To je škoda, pretože práve z expanzie firiem a ekonomického rastu sme mohli pokrývať časť konsolidácie,“ tvrdí šéf Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Demotivácia mladých podnikateľov

Vyššie odvody sa majú týkať aj živnostníkov. Tí sa v posledných kolách konsolidácie dočkali v niektorých prípadoch zlepšenia podmienok, no to už neplatí. Živnostníkom sa totiž zvýšia minimálne sociálne odvody o 20 percent a skrátiť sa majú aj odvodové prázdniny na päť mesiacov. Do štátneho rozpočtu majú tieto riešenia priniesť dokopy vyše 220 miliónov eur.

Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku ide sprísňovanie podmienok pre živnostníkov „priamo proti duchu podpory malého a stredného podnikania“. Namiesto toho, aby štát začínajúcich podnikateľov motivoval a podporoval, robí podľa neho pravý opak.

Okrem odvodov čaká firmy aj ďalšia záťaž v podobe predĺženia lehoty, počas ktorej zamestnávateľ prepláca práceneschopnosť zamestnanca – a to z 10 na 14 dní. Podľa asociácie bude zmena podnikateľov nútiť vytvárať si nové rezervy na neplánované výdavky, ktorých výšku prirodzene nemožno dopredu odhadnúť.

Firmy sa zároveň pýtajú na význam jednorazového zrušenia sviatkov ako dní pracovného pokoja. Hoci majú priniesť príjem na úrovni 230 miliónov eur, ostáva otázkou, aké opatrenie tento výpadok nahradí v ďalších rokoch. Čiastočnú odpoveď ponúkol minister Kamenický, ktorý sa plánuje v budúcnosti viac zamerať na banky a obchodné reťazce.

Na sebe šetríte málo, odkazuje biznis

Podľa Alexandra Matušeka je hlavným problémom konsolidácie to, že štát prenáša takmer všetku záťaž na iných. Tvrdí, že v posledných dvoch kolách plánoval získať až 96 percent financií z príjmovej strany, teda z nových daní, ktorých výška mala dosiahnuť 4,7 miliardy eur. „Aj napriek tomu, že sme doteraz konsolidovali približne tri percentá hrubého domáceho produktu, deficit je stále na úrovni 5,2 percenta. Preto to vyzerá tak, že sme neskonsolidovali vôbec nič,“konštatuje Matušek.

Machunka dodáva, že ekonomické teórie hovoria o tom, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 percent na úsporách verejných výdavkov a len z 30 percent na príjmoch. „Vláda však túto rovnováhu nedodržala a premrhala aj šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú napríklad trináste dôchodky či obedy zadarmo, ktoré sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky rastúce rýchlejšie než ekonomika,“ tvrdí prezident AZZZ.

Podľa firiem sú samotné opatrenia navyše nekonkrétne, vágne a otázna je aj rýchlosť ich realizácie – napríklad pri rušení úradov. Nehovoriac o tom, že doteraz nebolo zverejnené, koľko má šetriť ktoré ministerstvo. Stať sa tak má až po dnešnom zasadnutí vlády.

Pokračovanie článku na HNonline.sk.

Zdroj: HNonline.sk