Koniec zlatej éry priemyslu na Slovensku? Analytici varujú pred vyčerpaním starého modelu

Slovenský priemysel čelí búrke, akú sme tu roky nemali. Kým doteraz nás ťahal export a lacná energia, dnes bojujeme s drahými faktúrami, ochladnutím Nemecka a agresívnou ázijskou konkurenciou. Zisťovali sme, či sa naše kľúčové fabriky dokážu vrátiť k rastu, alebo nás čaká vlna útlmu a presúvania výroby za hranice.

Zdroj: aktuality.sk

Dlhé roky bol motorom nášho rastu, dnes ho však brzdia vysoké ceny energií, geopolitická neistota a „vyschnuté“ objednávky z Nemecka. Metalurgia, strojárstvo, ale aj energetika hlásia poklesy, ktoré nemožno ignorovať. Prečo sa slovenské firmy ocitli v nevýhode oproti susedom a kedy sa tento trend otočí? Prečítajte si anketu s expertmi o stave a budúcnosti lokomotívy našej ekonomiky.

Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Čo je dôvodom poklesu priemyselnej výroby za celý minulý rok?
2. Najviac sa nedarilo dodávkam elektriny a plynu, výrobe kovov, výrobe strojov a výrobe elektrických zariadení. Prečo práve tieto odvetvia zaznamenali výrazný pokles produkcie v minulom roku?
3. Dá sa očakávať, že ani tento rok sa nebude dariť priemyslu? Ktoré odvetvia budú najviac pod tlakom a prečo?

Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy:

1. Pokles priemyselnej výroby je kombináciou externých aj domácich faktorov. Slovensko je silne proexportná ekonomika, takže spomalenie v Nemecku a slabší dopyt v Európe sa okamžite prejavia v objednávkach našich firiem. Situáciu zhoršuje aj geopolitická neistota, ktorá brzdí investície.

Zároveň však treba otvorene povedať, že časť problémov si spôsobujeme aj sami. Náklady na podnikanie na Slovensku v poslednom období výrazne narástli v dôsledku konsolidačných opatrení, zavedenia dane z finančných transakcií, sektorových daní a pridávania rôznych povinných nákladov, ako sú rekreačné a športové poukazy.

Slovensko má zároveň najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v strednej Európe a v kombinácii s vysokými cenami energií je výroba u nás drahšia než v okolitých krajinách. Podnikateľské prostredie je menej predvídateľné, a to sa priamo premieta do poklesu výroby, rušenia investičných plánov a znižovania počtu pracovných miest.

2. Pri dodávkach energií zohrali úlohu aj objektívne faktory, najmä slabšia výroba vo vodných elektrárňach v dôsledku počasia, čo ovplyvnilo celkové štatistiky priemyslu. Zároveň však platí, že energeticky náročné odvetvia dlhodobo doplácajú na vysoké ceny elektriny.

Slovenské firmy dnes nakupujú elektrinu približne za 110 eur za MWh, zatiaľ čo vo Francúzsku je to okolo 40 eur a v Nemecku či Rakúsku približne 50 eur, keďže tieto krajiny cenu elektriny pre priemysel priamo dotujú. Pri takomto rozdiele v nákladoch slovenský výrobca nemá šancu ponúknuť rovnaký produkt za porovnateľnú cenu na európskom trhu.

V prípade výroby kovov a hutníctva práve cena elektriny rozhoduje o tom, či je výroba vôbec rentabilná. Ak máme výrazne vyššie ceny než konkurencia v EÚ, konkurencieschopnosť sa stráca veľmi rýchlo. Zároveň ide o sektor úzko naviazaný na stavebníctvo. Pokiaľ dnes klesá výroba železa či betónu, je to signál, že o pol roka alebo o rok sa nebude stavať v takom rozsahu. Aj preto sa tieto čísla dajú vnímať ako lakmusový papierik budúceho vývoja.

Strojárstvo a výroba elektrických zariadení sú zase priamo závislé od investícií. Keď firmy v Európe odkladajú modernizáciu a nové projekty, slovenskí výrobcovia to cítia medzi prvými.

3. Ak sa podmienky nezmenia, najmä energeticky náročné odvetvia budú pod veľkým tlakom, pretože rozdiely v cenách energií sú príliš výrazné. Riziko sa týka aj automobilového priemyslu. Dnes máme zákazky približne do roku 2028, ale už teraz sa rozhoduje o nových modeloch. Pokiaľ ich nezískame, výroba po roku 2028 môže výrazne klesnúť. Nejde o to, že by automobilky zo Slovenska odišli, ale môžu vyrábať menej, čo sa následne prenesie na celý dodávateľský reťazec.

Kľúčové bude, či politická reprezentácia krajiny prijme opatrenia, ktoré podporia ekonomický rast. Potrebujeme vyslať jasný signál, že si štát uvedomuje vážnosť situácie a má plán, ako postupne znižovať daňové a nákladové zaťaženie. Priemysel ako motor ekonomiky zatiaľ stále beží, no ak mu budeme nalievať horšie palivo, pridávať nové záťaže na kolesá a držať zatiahnutú ručnú brzdu, ťažko môže podávať lepší výkon.

Viac v článku aktuality.sk