Nie sú psychológovia, ale pomáhajú mladým. Zorientovať sa v pracovnom svete aj v sebe samých

Odborné vzdelávanie sa často spomína v súvislosti s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Lenže kvalita vzdelávania sa netýka len učiva a vybavenia, ale aj vzťahov a psychickej pohody mladých ľudí. O tom, kto je dnes žiakom najbližšie, ako ich motivovať, čo ich trápi a čo potrebujú, sa hovorilo v Porade na konferencii Učíme sa vzájomne. Diskutovalo sa o možnostiach zlepšenia odborného vzdelávania a prípravy, predstavený bol výskum mapujúci, ako vnímajú svoju rolu inštruktori praktického vyučovania, a vyhlásené boli aj výsledky ankety TOP hlavný inštruktor v duáli.

Na stredných školách sa čoraz častejšie stretávame s tým, že mladí ľudia potrebujú niekoho, kto im pomôže zvládnuť tlak, neistotu, úzkosť či konflikt. Lenže školský psychológ je často nedostupný, ak vôbec na škole je.

„Keď sa rozprávame s mladými ľuďmi, ktorí kontaktujú našu Krízovú linku pomoci IPčko, opakovane počúvame, že nemajú pri sebe nikoho, s kým by sa mohli baviť otvorene – nie preto, že by psychologickú pomoc odmietali, ale preto, že na školách často nie je. A ak aj je, psychológ býva preťažený. Niekedy má na starosti stovky detí alebo viaceré školy naraz. Žiak, ktorý potrebuje niekoho blízkeho a dôverného, často takúto osobu nemá,“ hovorí poradkyňa Lenka Kvašňáková z občianskeho združenia IPčko.

„Mladých ľudí dnes najviac trápi pocit osamelosti aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Cítia obrovský tlak na výkon vo všetkých oblastiach života – od rodiny, školy, rovesníkov až po partnerské vzťahy. Majú pocit, že nesmú zlyhať, sklamať, že musia neustále podávať výkon. To vedie k únave, vyčerpaniu, úzkosti či depresii. Mnohí z nich sa sebapoškodzujú alebo uvažujú nad ukončením života. Často sú na hrane medzi životom a smrťou. Zažívajú veľa tlaku a strachu z toho, že nemôžu byť sami sebou. Navonok nosia masky, pôsobia silní a výkonní, ale vnútorne prežívajú bolesť, ktorú okolie nevidí. A čo je najťažšie – necítia sa byť vypočutí,“ dodáva.

Práve hlavní inštruktori v odbornom vzdelávaní sú často najbližšími dospelými, ktorým sa mladí môžu zveriť. „Inštruktor má denne pri sebe jedného, dvoch, maximálne troch žiakov. Má čas všímať si veci. Vidí, že niečo nie je v poriadku. Pýta sa. Reaguje,“ približuje Dominika Kravecová z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ktorá podujatie spoluorganizovala.

„Keď žiak inštruktorovi dôveruje, často sa mu so svojim problémom zdôverí. Hlavní inštruktori pritom nie sú vyškolení na duševné zdravie. Ich úloha je odborná – učiť praktické zručnosti a pripraviť na prácu,“ dopĺňa.

Výskum ukázal, ako inštruktori vnímajú sami seba

To, že ich rola ďaleko presahuje výučbu, potvrdil aj výskum medzi viac ako päťsto hlavnými inštruktormi. Ukázal, že sa už dávno necítia len ako sprievodcovia praktickým vyučovaním. Mnohí sa vnímajú ako podporné osoby, ktoré suplujú psychológov, nahrádzajú rodičov a pomáhajú žiakom zvládať náročné situácie.

„Dostávajú sa do momentov, keď riešia rodinné problémy, psychické ťažkosti, školské zlyhania. Robia to bez formálnej prípravy, z ľudskosti a nesú pritom veľkú zodpovednosť,“ uviedla profesorka Adriana Wiegerová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá výskum viedla.

„Ak im v tom chceme pomôcť, musíme tieto veci pomenovať a premietnuť do systému odborného vzdelávania. Pretože to, čo títo ľudia už reálne robia, má veľký význam,“ doplnila.

Ako zmeniť odborné vzdelávanie a prípravu?

Na túto potrebu nadväzovala aj diskusia o pripravovaných legislatívnych zmenách. Účastníci sa venovali novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorá má priniesť zmeny reagujúce na potreby škôl, žiakov aj zamestnávateľov.

Prirodzene sa dotkli aj toho, že odborné vzdelávanie nestojí len na osnovách, ale najmä na vzťahu medzi žiakom a inštruktorom, ktorý ho každodenne sprevádza. Hoci zákon môže upraviť veľa, práve tento vzťah ostáva rozhodujúci.

„Dobrá legislatíva je mocný nástroj. Ak má byť odborné vzdelávanie funkčné, musíme sa prestať pýtať len na to, čo žiaka naučíme, a začať sa pozerať aj na to, s kým a v akých vzťahoch prebieha. Úloha inštruktora je v tomto smere nenahraditeľná. Preto by mali byť systematicky podporovaní,“ zdôraznila Dominika Kravecová z APZD.

Jedinečné ocenenie

Jedným z najsilnejších momentov konferencie bolo vyhlásenie výsledkov tretieho ročníka ankety TOP hlavný inštruktor v duáli. Anketu spoločne organizujú stavovské organizácie zapojené do systému duálneho vzdelávania – Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenská banská komora a Slovenská živnostenská komora.

Víťazom v kategórii skúsených inštruktorov sa stal Marián Surmík zo Železničnej spoločnosti Slovensko, druhé miesto získala Zdenka Klimeková z Penam Slovakia a tretie Tomáš Trnka z Kia Slovakia.

V kategórii začínajúcich inštruktorov získal najviac hlasov Peter Ševec z Kia Slovakia, za ním nasledovali druhý Filip Kapusta z Duálnej akadémie a tretia Zuzana Člunková zo Schaeffler Skalica.

Ocenení pôsobia v rôznych regiónoch aj odvetviach, no spája ich to najpodstatnejšie – sú pre žiakov prirodzenou autoritou, ktorej dôverujú. Pomáhajú im zorientovať sa v pracovnom svete aj v sebe samých. „To, čo robí inštruktora výnimočným, sa nedá napísať do učebných plánov. Ale dá sa to rozpoznať. A práve preto má zmysel týchto ľudí vyzdvihnúť, podporiť a verejne oceniť,“ uzavrela Dominika Kravecová.

Zdroj: APZD