Nová daň z finančných transakcií – základné pravidlá a úskalia

V súvislosti s prijatím konsolidačného balíčka sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zaviedla daň z finančných transakcií. Dotkne sa približne 700 000 subjektov, pričom odhadovaný celkový výnos na dani v roku 2025 je v sume 517 mil. EUR.

Keďže prvým zdaňovacím obdobím bude apríl 2025, zostáva ešte pár týždňov, aby ste sa na dopady tejto dane vedeli pripraviť. V našom článku uvádzame okrem základných informácií týkajúcich sa novej dane z finančných transakcií aj rôzne úskalia, ktoré táto daň prináša.

Na koho sa bude vzťahovať daň z finančných transakcií?

Daň z finančných transakcií predstavuje novinku daňového systému SR, ktorá sa bude týkať daňovníkov, ktorými sú fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby alebo organizačné zložky zahraničných osôb, ktoré sú používateľmi platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktoré:

• majú sídlo alebo miesto podnikania v SR,
• majú platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR, alebo
• vykonávajú činnosť v SR.

Z nedávno rozšírenej definície daňovníka dane z finančných transakcií vyplýva, že táto daň sa bude týkať nielen právnických osôb so sídlom v SR, ale aj zahraničných právnických osôb, ak tu vykonávajú činnosť.

K identifikácii týchto transakcií zákon stanovuje povinnosť zriadiť, resp. oznámiť transakčný účet do 31. 3. 2025, prostredníctvom ktorého budú daňovníci vykonávať finančné transakcie týkajúce sa ich podnikania.

Na druhej strane je jasne definované, koho sa daň z finančných transakcií nebude týkať, a teda daňovníkom nebudú subjekty ako Sociálna poisťovňa, Matica slovenská a Slovenská akadémia vied, rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky. Tento zoznam bol taktiež rozšírený aj o občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkví, subjekty výskumu a vývoja, organizácie s medzinárodným prvkom, záujmové združenia právnických osôb, Slovenský červený kríž, krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, či turistické centrá. Rozhodujúcim kritérium na určenie, či subjekt je alebo nie je považovaný za daňovníka bude jeho právna forma a (ne)vykonávanie verejno-prospešného účelu.

Kto bude platiteľom dane z finančných transakcií?

Primárnym platiteľom dane sú predovšetkým poskytovatelia finančných transakcií v SR, ako sú banky a iné finančné inštitúcie alebo ich organizačné zložky umiestnené v SR. Existujú však aj prípady, kedy sa za platiteľa dane považuje samotný daňovník, a to v nasledujúcich situáciách:

• Ak daňovník vykonáva platby cez svoje účty v zahraničí u poskytovateľa platobných služieb mimo SR, musí taktiež plniť povinnosti ako platiteľ dane a stáva sa tak platiteľom aj daňovníkom súčasne.
• Ak sú daňovníkovi preúčtované náklady spojené s vykonaním finančnej transakcie, ktorá súvisí s jeho činnosťou vykonávanou v SR, stáva sa súčasne aj platiteľom dane, aj keď transakciu pôvodne vykonal iný subjekt.
• Ak daňovník vykonáva finančné transakcie na účte, ktorý nie je označený ako transakčný účet, môže sa tiež stať súčasne aj platiteľom dane.

V prípade, že má daňovník zároveň aj postavenie platiteľa dane má povinnosť sám vypočítať daň a následne aj zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane elektronicky na tlačive určenom Finančným riaditeľstvom SR. Takto podané oznámenie bude považované za daňové priznanie.

Čo je predmetom dane z finančných transakcií?

Transakcie podliehajúce tejto dani budú predstavovať  debetné transakcie, teda odpísanie sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, použitie platobnej karty k transakčnému účtu na účely vykonania finančnej transakcie, výbery z bankomatu či na pobočke v banke.

Predmetom dane je aj  preúčtovanie nákladu súvisiaceho s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v SR, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok. To znamená, že aj v prípade, ak materská spoločnosť so sídlom mimo SR uhradí za dcérsku spoločnosť v SR náklady a následne ich preúčtuje svojej dcérskej spoločnosti v SR, bude aj takáto transakcia podliehať dani z finančných transakcií, pričom nie je možné vyhnúť sa tomu ani vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov. Pozíciu takejto transakcie významne oslabuje aj skutočnosť, že pri preúčtovaní nákladov nie je stanovený horný limit zaplatenej dane z finančných transakcií.

Zákon zároveň vymedzuje aj výnimky medzi platobnými operáciami, na ktoré sa daň vzťahovať nebude. Ide napríklad o tieto najčastejšie platobné operácie:

• platenie daní, odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, poplatkov a príspevkov, colného dlhu a iných platieb, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
• platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa (vnútrobankové presuny medzi účtami, ako aj prevod medzi transakčným účtom daňovníka a bežným účtom daňovníka vedenými v tej istej banke),
• platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti,
• platobná operácia v súvislosti s odpísaním a vrátením finančných prostriedkov,
• platobná operácia, ktorá súvisí so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov alebo platobná operácia súvisiaca s nákupom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia (t. j. platby do 2. a 3. dôchodkového piliera),
• platobné operácie v rámci skupinového financovania za predpokladu, že účty členov skupiny vedie ten istý poskytovateľ platobných služieb tzv. cashpooling a iné,
• platobná operácia odovzdania alebo vrátenie peňazí z notárskej úschovy,
• platobná operácia vykonaná v rámci poštového platobného styku a platobná operácia vykonaná poštovým podnikom určená na sprostredkovanie pripísania alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby, vrátane výberu hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním,

Podľa aktuálne schváleného znenia zákona sa však žiadna z výnimiek nevzťahuje na úhradu miezd zamestnancom, čo znamená, že náklady zamestnávateľov sa budú zvyšovať. Tento nárast nákladov môže mať negatívny dopad na zamestnanosť a taktiež aj na konkurencieschopnosť ekonomiky v SR.

Z čoho a v akej výške bude daň odvádzaná?

• Základom dane bude primárne suma finančných prostriedkov odpísaných z účtu daňovníka (tzn. suma debetnej platby).
• V situácii, keď sú náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie preúčtované, bude základom dane táto suma preúčtovaných nákladov, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v SR.
• Základom dane môže byť taktiež aj finančná transakcia vzťahujúca sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú však vykonala iná osoba ako daňovník, a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

Sadzby sa líšia podľa druhu transakcie, pričom pri niektorých transakciách je stanovený aj maximálny limit dane za jednu transakciu. Daň sa následne vypočíta ako základ dane x príslušná sadzba dane (viď. tabuľka) okrem platobnej karty, pri ktorej sa zavádza pevná suma dane v sume 2 EUR ročne, ak bola karta použitá aspoň raz za kalendárny rok.

Vypočítaná daň by mala byť zrážaná bankou resp. iným platiteľom dane priebežne, ako je tomu aj v prípade bankových poplatkov, avšak odvedená štátu bude za celé zdaňovacie obdobie, teda za každý kalendárny mesiac. Výnimkou je použitie platobnej karty, kedy je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Aké situácie nie sú zo zákona jasné a kde vzniká problém s jeho výkladom?

Vzájomný zápočet pohľadávok

Zákon o dani z finančných transakcií upravuje zatiaľ iba obmedzenie započítania pohľadávok pri preúčtovaných nákladoch súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v SR, kedy sa za úhradu považuje aj započítanie pohľadávok. Zatiaľ však nie je v Zákone o dani z finančných transakcií jasne upravené, či vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov mimo operácie preúčtovania nákladov bude predmetom dane.

Úhrada viacerých faktúr v jednej platbe

Zákon o dani z finančných transakcii a ani dôvodová správa k dani z finančných transakcií sa nezaoberajú agregovanými platbami. Agregácia viacerých faktúr a ich úhrada zo strany daňového subjektu prostredníctvom jednej (agregovanej) platby tak dáva daňovníkovi možnosť daňovej optimalizácie, nakoľko pri debetných finančných transakciách je stanovený maximálny limit dane 40 EUR za jednu transakciu.

Iná situácia by bola, ak daňový subjekt vie preukázateľne identifikovať finančnú transakciu vzťahujúcu sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala. Ak vie daňovník identifikovať preúčtované náklady podľa jednotlivých transakcií, vzťahuje sa na tieto transakcie 0,4% s použitím stropu 40 EUR na každú jednu transakciu osobitne.

V prípade, ak preúčtované náklady nie je možné preukázateľne identifikovať, zdaní sa celá suma nákladov bez stropu. Vnímame tu možný problém nerovnakého zaobchádzania s daňovými subjektami, a to práve v tej situácii, kedy subjekty uskutočňujú platobné operácie v tuzemsku v porovnaní s tými, ktoré využívajú na úhradu tretiu stranu.

V tomto článku sme poukázali len na niektoré z hlavných úskalí spojených s daňou z finančných transakcií. Aktuálne však je nezodpovedaných viacero otázok zo strany daňových subjektov, ku ktorým by sa malo vyjadriť Ministerstvo financií SR a ktoré by mohli objasniť legislatívne nejasnosti.

V prípade, že máte záujem o bližšie informácie k zákonu o dani z finančných transakcií a potrebujete sa zorientovať v nových povinnostiach, ktoré tento zákon prináša, neváhajte sa obrátiť na tím skúsených profesionálov v oblasti daňového poradenstva zo spoločnosti CLA Slovakia, s. r. o.

Zdroj: CLA Slovakia