Prečo je spolupráca fabrík a samospráv prirodzeným partnerstvom

Slovensko patrí k najpriemyselnejším krajinám Európy. Je to dnes naša výhoda, alebo skôr riziko?

Priemyselný charakter slovenskej ekonomiky je stále predovšetkým našou výhodou. Priemysel vytvára hodnoty, prináša do ekonomiky peniaze, zamestnáva státisíce ľudí a prostredníctvom daní a odvodov významne prispieva k financovaniu verejných služieb. Slovensko dnes nemá iný sektor, ktorý by ho v tomto rozsahu dokázal nahradiť.

Rizikom preto nie je samotná orientácia na priemysel, ale strata jeho konkurencieschopnosti. Ak budú podmienky na podnikanie na Slovensku výrazne horšie ako v okolitých krajinách, môžeme prichádzať o nové investície a postupne aj o existujúcu výrobu. V takom prípade by bolo veľmi náročné nájsť pre uvoľnených pracovníkov uplatnenie a zároveň nahradiť výpadok príjmov verejných financií.

Na roky 2028 až 2034 je v hre takmer dvadsať miliárd eur z európskych zdrojov. Do čoho musí Slovensko investovať, aby tu priemysel a doprava o desať rokov ešte boli?

Nové eurofondové obdobie by malo vo väčšej miere podporovať konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Firmy na Slovensku nesúťažia iba medzi sebou, ale s podnikmi z celého jednotného európskeho trhu. Ak okolité štáty výraznejšie podporia modernizáciu, automatizáciu alebo dekarbonizáciu svojich firiem, slovenské podniky sa dostávajú do nevýhody.

Dobre to vidieť v doprave. Ak poľský dopravca dostane na nákup bezemisného nákladného vozidla podporu vo výške 50 % a slovenský dopravca musí rovnakú investíciu financovať sám, premietne sa to do ich nákladov a schopnosti konkurovať. Podobne je to pri investíciách do nových technológií. Ak štát firme ponúkne podporu len vo výške 10 %, nemusí byť pre ňu eurofondová výzva vôbec zaujímavá. Porovnateľnú alebo aj vyššiu zľavu si totiž firma často dokáže vyrokovať priamo s dodávateľom technológie, navyše bez administratívy a podmienok spojených s čerpaním eurofondov. Ak má byť verejná podpora účinná, musí byť nastavená tak, aby podniku dávalo ekonomický zmysel o ňu vôbec žiadať.

Vaša asociácia dlhodobo upozorňuje, že povoľovacie procesy dokážu výstavbu fabriky predĺžiť aj na desať rokov. Prečo to štát roky nedokáže vyriešiť?

Problém je, že pri rozhodovaní často preváži populizmus nad odborným pohľadom. Namiesto toho, aby sme sa pozerali na to, čo Slovensko potrebuje a aké technológie dokážu daný problém najlepšie vyriešiť, rozhoduje aj to, či je konkrétne riešenie politicky populárne. Ak je projekt v časti verejnosti nepopulárny, povoľovanie sa predlžuje alebo sa investícia napokon vôbec neuskutoční. Potreba, ktorú mala vyriešiť, však zostáva.

Dobrým príkladom sú zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Slovensko potrebuje ďalšie kapacity, aby sme nemuseli naďalej hromadiť odpad na skládkach. Ak ich nevybudujeme, odpad nezmizne. Bude končiť na skládkach, ktoré sa postupne zapĺňajú a predstavujú environmentálne riziko. Znečistenie sa môže dostať do podzemných vôd, od ktorých závisí zásobovanie pitnou vodou v celom okolí. Odkladaním rozhodnutia teda problém neriešime, iba ho presúvame do budúcnosti a často ho ešte zväčšujeme. Potrebujeme povoľovanie, ktoré dôsledne posúdi vplyvy projektu, ale zároveň dokáže v rozumnom čase dospieť k racionálnemu rozhodnutiu.

Považujete za potrebné zapojiť zamestnávateľov už pri príprave programového obdobia?

Určite áno. Práve v tejto fáze sa rozhoduje, aké priority sa budú z európskych zdrojov financovať. Z pohľadu zamestnávateľov je dôležité, aby nové programové obdobie pomohlo zvyšovať konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Priemysel a doprava budú v nasledujúcich rokoch potrebovať nielen podporu vlastných investícií, ale aj energetickú a dopravnú infraštruktúru, dostatok kvalifikovaných ľudí či podmienky na dekarbonizáciu.

Ak potreby a skúsenosti zamestnávateľov zohľadníme už pri príprave, je väčšia šanca, že zdroje sa využijú na projekty, ktoré sa skutočne zrealizujú a budú mať prínos pre ekonomiku. Môžeme totiž vyčleniť stovky miliónov eur na podporu podnikov, ale ak výzvy nastavíme tak, že ich firmy nebudú vedieť alebo chcieť využiť, svoj účel nesplnia.

Preto považujeme za správne, že príprava Národného a regionálneho partnerského plánu prebieha aj za účasti zamestnávateľov. APZD sa do tohto procesu aktívne zapája a prináša doň skúsenosti priemyselných a dopravných podnikov.

Vaše fabriky sú v mnohých mestách najväčším zamestnávateľom. Rozumejú si dnes firmy a samosprávy, spolupracujú dostatočne, alebo si každý plánuje svoje projekty sám za seba?

Vzťahy medzi firmami a samosprávami vnímame ako prirodzene partnerské. V mnohých mestách je priemyselný podnik najväčším zamestnávateľom a jeho fungovanie je úzko prepojené s fungovaním mesta. Firma potrebuje kvalitnú infraštruktúru, dopravu aj školy, ktoré pripravujú kvalifikovaných pracovníkov. Pre mesto je zase dôležité, aby v ňom fungovali a rozvíjali sa podniky, ktoré dávajú jeho obyvateľom prácu a prispievajú k rozvoju samosprávy.

Podniky často podporujú miestny šport, kultúru, školy či rôzne verejnoprospešné aktivity. Ich zamestnanci zároveň využívajú lokálne obchody, reštaurácie a služby, čím podporujú miestnu ekonomiku a rozvoj služieb v meste. Fungujúci podnik a prosperujúce mesto sa tak navzájom podporujú. Aj preto majú podniky záujem spolupracovať so samosprávami na projektoch, ktoré pomáhajú rozvíjať región a vytvárať podmienky, aby v ňom ľudia mali dôvod zostať, pracovať a žiť.

Ako by mali byť podľa Vás motivované mestá, obce a kraje, aby do svojich projektov pozývali lokálnych stakeholderov a využívali ich know-how pre rozvoj regiónov?

Pri verejných investíciách je dôležité, aby peniaze smerovali tam, kde prinesú najväčší úžitok. Samosprávy a miestne podniky sa na mnohé potreby regiónu pozerajú z rozdielnej perspektívy a práve to môže byť pri príprave projektov užitočné. Podniky vedia priniesť konkrétne informácie o potrebách svojich zamestnancov, doprave, nedostatkových profesiách či infraštruktúre potrebnej pre ďalší rozvoj. Ak sa tieto pohľady podarí prepojiť už pri príprave projektu, výsledkom môže byť riešenie, ktoré lepšie zodpovedá potrebám ľudí aj podnikov v regióne. Práve to by malo byť prirodzenou motiváciou na spoluprácu.

Rozhovor so Simonou Lasz Prilesanovou bol publikovaný v odbornom mesačníku Happy Smart Cities, ktorý vydáva Smart Cities Klub. Septembrové vydanie si môžete prečítať na tomto odkaze.

ZDROJ:APZD