Starý ekonomický model narazil na stenu a čas na reštart sa nebezpečne kráti. Hoci nová vládna stratégia sľubuje do roku 2040 radikálny skok, história našich reforiem varuje pred ďalším zlyhaním.
Zdroj: aktuality.sk
Slovensko je „majstrom“ v produkcii vládnych stratégií, ktoré po veľkolepých tlačovkách potichu zapadnú prachom. Keď preto vláda minulý týždeň predstavila Víziu Slovenska pre rok 2040, bežný občan si pri ranných správach pravdepodobne len cynicky povzdychol.
Tentoraz však podľa odborníkov ide skutočne do tuhého. Svet nám technologicky uniká, populácia starne a náš doterajší ekonomický model postavený na lacnej pracovnej sile definitívne vyčerpal svoj potenciál. Samotný materiál dokonca otvorene varuje, že krajina prešľapuje na okraji takzvanej špirály úpadku.
Skok z montovne na inovatívnu mozgovňu sa však nedá dosiahnuť iba úradníckym perom a pekným vládnym uznesením. Zisťovali sme preto, či je nový dokument len ďalším teoretickým cvičením, alebo reálnym záchranným plánom. Štyroch popredných ekonómov a zástupcov priemyslu sme sa spýtali na ich hodnotenie tohto materiálu a najmä na to, aké tri konkrétne opatrenia by Slovensko skutočne vytrhli z letargie.
Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky:
- Ako hodnotíte tento materiál?
- Potrebuje Slovensko takýto dokument? Nebolo už na Slovensku popísaných podobných dokumentov v minulosti už dosť?
- Keby ste mali možnosť presadiť tri strategické opatrenia pre zlepšenie života na Slovensku do roku 2040, aké by to boli a prečo?
Simona Lasz Prílesanová, výkonná riaditeľka Asociácie priemyselných zväzov a dopravy:
1. Víziu Slovensko 2040 hodnotíme pozitívne. Jej príprave sme od začiatku venovali veľkú pozornosť. Aktívne sa do nej zapájali naše členské zväzy a firmy, ktoré prinášali konkrétne podnety a skúsenosti z priemyselnej praxe. Oceňujeme, že mnohé z nich sa do výsledného dokumentu premietli.
Za veľmi dôležité považujeme aj to, že gestorom Vízie je Slovenská akadémia vied a na jej príprave pracovalo viac ako 350 expertov naprieč sektormi. Vznikol tak nezávislý, nadstranícky a nadrezortný dokument, ktorý môže byť dobrým základom pre skutočnú stratégiu rozvoja Slovenska.
Vízia zároveň veľmi presne pomenúva megatrendy, ktorým sa Slovensko nevyhne – technologické zmeny, zmenu klímy či presun ekonomického ťažiska do Ázie. Pracuje so štyrmi možnými scenármi ďalšieho vývoja krajiny a pri pohľade na dnešný stav Slovenska sa už, žiaľ, v mnohom nachádzame v scenári, ktorý dokument označuje ako Špirálu úpadku. Naším cieľom preto musí byť dostať Slovensko na cestu Inteligentnej transformácie.
2. Podobných dokumentov už na Slovensku vzniklo viacero. Problém je, že po ich vypracovaní sa nimi prestaneme zaoberať, navrhované zmeny sa nerealizujú a dokumenty postupne zapadnú prachom. Tentoraz si to už nemôžeme dovoliť.
Vízia je potrebný začiatok, ale sama osebe nestačí. Musí po nej nasledovať stratégia a po stratégii to najdôležitejšie – realizácia. Tá musí byť postavená na konkrétnych, merateľných ukazovateľoch, podľa ktorých budeme vedieť sledovať, či sa stanovené ciele skutočne plnia, a musí pokračovať naprieč volebnými obdobiami. Bez realizácie nemajú vízia ani stratégia žiadny význam.
3. Začala by som reformou školstva. Ak chceme Slovensko pripraviť na technologické zmeny, musíme tomu prispôsobiť nielen spôsob, akým vzdelávame ľudí, ale aj samotné vzdelávanie potrebám priemyslu novej doby.
Rovnako dôležité je vytvoriť fungujúci ekosystém pre inovatívny priemyselný výskum. Ako malá krajina nemôžeme byť najlepší vo všetkom. Musíme si vybrať oblasti, v ktorých máme predpoklady na excelentnosť, a vytvoriť podmienky na to, aby sme v nich dokázali uspieť.
Treťou oblasťou je podpora nízkouhlíkových zdrojov. Ak chceme splniť záväzok klimatickej neutrality a zároveň zachovať konkurencieschopný priemysel, bez dostatku nízkouhlíkovej energie to nepôjde. Rovnako to však nepôjde ani bez rozvoja cirkulárnej ekonomiky, ktorá musí byť prirodzenou súčasťou transformácie priemyslu.
Viac v článku aktuality.sk.