Vysoká polarizácia spoločnosti neprospieva biznisu ani vzťahom

Prezident APZD a ZSP SR Alexej Beljajev na podujatí televízie TA3 Titani biznisu otvorene zhodnotil aktuálnu situáciu na Slovensku a výzvy, ktorým priemysel čelí. Hovoril o vysokom tlaku energetickej krízy na naše podniky, potrebe realistického prístupu k dekarbonizácii, úlohe umelej inteligencie v budúcnosti, ale aj o problémoch slovenského školstva a pracovného trhu. Diskusia sa dotkla aj otázky riadenej migrácie, demografického vývoja a zefektívnenia štátnej správy. Ako odpovedal na otázky moderátorky a hostí si môžete prečítať v článku nižšie.

Ak by ste mali zhodnotiť súčasnú politickú situáciu jednou vetou ako by ste ju zhodnotili?

Asi ťažko je ju zhodnotiť jednou vetou. Poviem ich niekoľko. Určite nás neteší súčasná politická situácia na Slovensku. Ale na druhej strane, keď sa pozrieme aj na zvyšný svet, vidíme, že tam tak isto tá situácia nie je úplne ideálna. Keď by niekto videl včerajšiu televíznu debatu kandidátov na prezidentov Spojených štátov, tak bola takisto relatívne ostrá. 

Je pravda, že momentálne je vysoká polarizácia spoločnosti, ktorá neprispieva k ukľudneniu spoločenskej situácie a samozrejme neprospieva ani biznisu, ani vzťahom, ani ničomu. Čiže nie je to jednoduché, ale na druhej strane musím povedať, že štát po Covide a po posledných vládach začína fungovať. My, ako priemyselníci, to vnímame, že tie štátne inštitúcie sa dostávajú späť do nejakej kondície, ktorá nám dáva nejakú nádej, že by to budúcnosti mohlo byť lepšie.

Spamätal sa už priemysel z energetickej krízy? Ako to vnímate? Už je táto kríza za nami?

Treba sa na to pozrieť z dvoch pohľadov. Jeden pohľad je, že na Slovensku sú priemyselné podniky, kde cena energie nemá zásadný vplyv na výrobnú kalkuláciu. Napríklad automobilový priemysel, kde cena energii tvorí možno dve, tri, štyri percentá z celkovej výrobnej ceny. Takisto v skupine, ktorú riadim ja. Pri tých obratoch, ktoré robíme, tá cena má vplyv len možno na výšku toho, či zaplatíme o dva alebo tri milióny viac za elektrickú energiu, ale rozhodne to nie je likvidačný faktor.  

Ale potom tu máme vysoko energeticky náročný priemysel. Napríklad výrobná cena energie v takej zlievarni, kde energie tvoria zhruba 30 % nákladov. Tam je to už kritické. My sa dostávame pod obrovský tlak konkurencie z Indie, Turecka a iných štátov, ktoré sú jednoducho lacnejšie z dôvodu týchto výrobných nákladov. Okrem toho majú lacnejšie mzdové náklady a iné náklady, jednoducho niektoré veci nám dodávajú výrazne lacnejšie ako ich vieme vyrobiť v Európe. Najlepším príkladom je napríklad oceľ. My pred dvomi rokmi sme nakupovali oceľ zhruba za 1500 euro za tonu plechu. Dnes kupujeme za 700 eur. No to znamená, že ten pretlak ocele, ktorý prichádza do Európy, robí tak obrovskú paseku, že dnes sú tie oceliarne skutočne na hrane možného. 

Európska únia k tomu postavila aj nejaké ciele v rámci dekarbonizácie. To znamená, že tie hutnícke podniky by mali masívne investovať do postavenia nových peci. Budú to hlavne elektropece. A jednoducho na to sa nevytvárajú žiadne zdroje momentálne. Čiže skôr tie fabriky v Európe, čo sa týka ťažkého priemyslu, sú skôr na zavretie, ako na nejaký ďalší rozvoj.

Európa si musí povedať, čo chce vlastne robiť. Chce tu mať ťažký priemysel? Chce tu mať zlievarenstvo? Zoberte si situáciu so Žiarom nad Hronom. My sme zavreli jednu z najmodernejších hlinikární v Európe. Nie preto, že by bola neefektívna. Hlavným dôvodom bola vysoká cena elektrickej energie. Napríklad Portugalsko a Španielsko, ktoré nie sú napojené na klasickú európsku energetickú sieť, majú rádovo nižšie ceny elektrickej energie. A to sa bavíme o európskom trhu. Čiže tých problémov v rámci elektrickej energie je veľa a ešte dlho bude trvať pokiaľ sa z toho dostaneme. 

Viete, ja si myslím, že aj k dekarbonizácii je najjednoduchšie postaviť si cieľ 2035, 2050. Pozrite sa, čo nainvestovali svetové automobilky do elektrifikácie automobilov. To sú stovky miliárd eur. Dnes sa tie autá nepredávajú. A čo s tým budeme robiť? Niektoré automobilky sú pomaly na bankrot. Čiže ja si myslím, že k dekarbonizácii poďme, ale musíme k nej dospieť. Nemôžeme si postaviť ciele, že niekto si niekde zmyslí a napíše na papier 2035 a všetci to teraz ideme. Ale áno, musíme vybudovať infraštruktúru, musíme sa na to pripraviť a možno to nebude 2035, možno to bude 2050, ja neviem, možno to bude 2060. Ale rozhodne toto, čo sa dnes v Európe deje, to zabíja Európu.

Umelá inteligencia, digitalizácia, robotizácia ovplyvňujú ďalší vývoj. Hovorí sa o riadenej migrácii, odlive mozgov, že máte veľký problém v súčasnosti nájsť zamestnancov. Môže toto nejakým spôsobom pomôcť?

Myslím si, že sme na prahu jednej z najväčších spoločenských a priemyselných revolúcií a výziev, pred ktorými ľudstvo stojí. Umelá inteligencia zásadným spôsobom zmení náš pohľad na to, ako má svet fungovať v lepšom alebo v horšom. Myslím si, že aj oveľa múdrejšie hlavy sa dnes zaoberajú tým, akým spôsobom vlastne v tej umelej inteligencii pokračovať. My sme k tomu mali minulý týždeň v našej jednej fabrike veľkú diskusiu, kde sme si pozvali aj nejakých odborníkov z oblasti umelej inteligencie.

A skutočne tá inteligencia na jednej strane môže pomôcť a na druhej strane môže poškodiť. Povediem vám len jeden príklad. Bude strašne dôležité, aké informácie o sebe, a teraz sa bavím o priemyselnej výrobe, firmy dajú na sieť. Lebo každú informáciu, ktorú dáte na sieť, už nebudete vedieť zastaviť. Nebudete vedieť, čo sa s ňou deje. Nebudete vedieť, kto s ňou pracuje. Zoberme si takú vec, ako sú konštrukčné a technologické dáta. Dá ich niekto na sieť? Keď ich dáte, môže sa stáť, že umelá inteligencia na základe vašich dát skonštruuje ten výrobok pre niekoho úplne iného. To znamená, že ten problém, ktorý s tou umelou inteligenciou je, je obrovský. Na jednej strane naozaj môže obrovským spôsobom pomôcť, ale na druhej strane môže obrovským spôsobom poškodiť.

Čo sa týka migrácie, budeme sa musieť naučiť žiť v multikultúrnej spoločnosti. My nebudeme vedieť žiť bez migrácie, či sa to niekomu páči alebo nie. Zásadnou otázkou je, a to je môj názor, mali by sme mať len riadenú migráciu. To znamená prijať do spoločnosti ľudí, ktorí zdieľajú naše hodnoty ľudské, náboženské, pracovné, proste tie, ktoré táto spoločnosť vyznáva. Ale ak si myslíme, že budeme vedieť žiť bez prílevu zahraničnej pracovnej sily, tak to je iluzórne. 

Jednak demografický vývoj Slovenska je zlý. A druhá vec je, že vplyvom lepšieho zdravotníctva, aj keď na Slovensku je to možno trošku komplikovanejšie, to obyvateľstvo sa dožíva stále dlhšieho veku. Čiže to je tá druhá vec.

Tretia vec je, my si občas hodíme gól aj do vlastnej brány. To sú tie predčasné dôchodky a podobné veci. Minulý rok v júli poberalo predčasný dôchodok 13-tisíc ľudí a tento rok 45-tisíc ľudí. To znamená, že my sme schopní ako spoločnosť si sami zlikvidovať pracovný trh, pretože urobíme nejaké nevhodné politické rozhodnutie.